to pekné a to škaredé

8. června 2016 v 9:00 | kvaga |  zo života
v poslednej dobe (a pravdepodobne nielen poslednej, ale aj v niekoľkých predtým) existuje trend všetkým rozprávať, čo sa nám nepáči. a čo nám lezie na nervy. a z čoho nám je nanič. a čo všetko a koho všetkého nemáme radi. ja v tomto nie som výnimka, a veľa a často rozprávam o tom, čo sa mi nepáči a čo nemám rada a čo a kto mi lezie na nervy. lenže teraz aj prichádza leto a s ním aj všetky tie druhé veci, ktoré mám rada a ktoré ma tešia. a ako som tak minule uvažovala nad tým, na čo všetko sa môžem tešiť, tak som začala premýšľať aj nad jednou ďalšou vecou.



keď som nastupovala do práce a posielala som im tam životopis, tak som si uvedomila, že tam píšem, aké mám záujmy. čo prirodzene zamestnávateľa môže zaujímať, veď moje voľnočasové aktivity o mne asi niečo povedia. druhá vec je fakt, že som tam, prirodzene, vypísala tie isté veci, ktoré zo seba vysypem, keď sa ma niekto opýta, čo robím rada, alebo aké mám koníčky. a potom som si uvedomila, že tie veci o človeku ako takom povedia len veľmi málo. a začala som sa zamýšľať nad tým, čo robím naozaj rada. a čo ma naozaj baví. a o veciach, ktoré mi naozaj dokážu priniesť radosť do života. a zistila som toho o sebe samej veľmi veľa.

tak si skúste predstaviť, že namiesto "rada kreslím, čítam a chodím behať", by ste ľuďom hovorili rôzne náhodné veci, ktoré sa vám páčia.

voda. veľké množstvá vody. zvuk dažďa na parapete. horúce počasie. farby jesene. skrytý význam. veľmi tenký papier. veľké výšky. opustené miesta vysoko nad zemou. ležanie v tráve v parku za horúceho slnečného dňa - so zavretými očami, a len nechať slnko pomaly ohrievať moju pokožku, kým sa potácam kdesi medzi bdelosťou a spánkom. rada čítam za jazdy v dopravnom prostriedku. rada sa pozerám z okna keď ideme opustenou krajinou. mám rada ten pocit, keď sa neviem rozhodnúť, čo z toho chcem robiť viac. keď dokončím všetku svoju prácu. tri sekundy ráno, než na mňa doľahne realita celého vesmíru. vôňa novej knihy a vôňa motorového oleja. keď trafím stred terča. čítanie vo dvojici. keď prekonám samú seba. keď sa mi po mesiaci ozve moja najlepšia kamarátka - a keď je šťastná, že sa spolu môžeme porozprávať. keď je nablízku niekto, kto potrebuje objatie rovnako ako ja - a môžeme si ho navzájom dať...

keď sa na to celé tak pozerám, znie to celkom dosť ako 14,000 dôvodov na radosť, ale úprimne, vôbec mi to neprekáža. predstavte si, že pri zoznamovaní sa s niekým si vymeníte zápisníky, kde má každý svoj zoznam a na základe toho sa o sebe niečo dozviete. tým nechcem úplne eliminovať ústnu komunikáciu, ale koncept je to pekný. alebo by sa o tom ľudia mohli občas len porozprávať. hej, to by bolo celkom pekné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama