portrét 4

7. dubna 2016 v 9:00 | mucha na stene
.



Vždy som milovala noci; ale tie boli vždy nervózne, keď si bol doma. Ale ono bolo vlastne jedno či bola noc alebo deň. Všetko to bolo o tom istom.

Prišiel si dnu, nikdy si nekráčal rovno, zápach alkoholu sa vznášal okolo teba a ty si mrmlal niečo nezrozumiteľné. Bála som sa chvíle, kedy sa dvere otvoria a povedia mi, že už si späť - je to smiešne, vážne. Zvyčajne si ma prišiel objať. A ja som si ten prejav náklonnosti vážila , to ti môžem odprisahať. Ale už to boli roky odkedy si stratil zmysel pre to, čo je nežné a čo nie, zmysel pre množstvo sily v tvojich štíhlych rukách. A tak si nevedel, že si mi ubližoval, keď si vlastne len chcel povedať "záleží mi na tebe".

Ostatní o tom veľa hovorili. Hovorili, že si plakal vtedy, keď tu bolo to dievča z Francúzska. Hovorili, že si stále vravel ako ma máš rád, keď si sotva vedel svoje vlastné meno. Hovorili, že si bol hrdý na to, čo som robila. Na to, čo som vedela. Ale to neviem posúdiť. Nikdy si mi to povedal a ja o tom neviem.

Ale viem ako si nosil svoje oblečenie - niekedy neoprané, zväčša neusporiadané, pokrčené a zašpinené všetkým možným. Niekedy som pochybovala o tom, či si si vôbec za posledný mesiac menil ponožky. Často som premýšľala nad tým, kedy si sa naposledy umýval. A vždy, každý jeden raz, som myslela na minulosť.

Niekedy to stále robím.

Pamätám si len drobnosti, ale sú tam. Záblesky obrazov v mojej pamäti.

Ty, ako sedíš v kresle s pohárom červeného vína v ruke. Tá tmavomodrá košeľa pozapínaná až ku golieru - opraná a vyžehlená. Tvoja ruka okolo môjho ramena v jemnom geste náklonnosti. Pamätám sa, ako som ti nosila raňajky do postele - a niekedy aj obed. Pamätám sa na ten jeden obrázok, ktorý si pre mňa urobil, aj na ten druhý, ktorý si spravil, aby si ma niečo naučil. Pamätám sa na to plyšové zvieratko, ktoré si mi dal. Pamätám sa, ako si prišiel na návštevu - a ako si potom už nikdy neprišiel. Pamätám sa, ako som ťa s úžasom sledovala a pamätám sa, ako si ma ty sledoval s tým istým pohľadom v očiach.

Posledná vec, ktorú si pamätám, je rozlúčka. Pamätám sa, ako to trvalo dlhšie, než som si myslela, že to bude trvať a pamätám sa, ako som celý mesiac pila alkohol.

Spomínanie je ťažké a prináša bolesť - ale to mi v tom nebráni.

To, čoho sa však bojím je, že raz stratím všetky tie veci, ktoré si pamätám a potom ťa zrazu nebudem poznať vôbec.

Ten moment nevyhnutne príde a potom budeš preč už natrvalo.

Ale zatiaľ sa pamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama