kniha, časť I.

10. září 2016 v 15:25 | premotivovaný sociopat |  šikovnosť v praxi
zima prichádza. veľmi pomaly, a ešte ju je len matne vidieť niekde na horizonte, ale už prichádza. a s ňou aj sviatok, ktorého veľkým fanúšikom nie som, ale nikdy ho neignorujem. hovorím o vianociach. osobne si dávam záležať, aby moje darčeky jednoducho stáli za to. tento rok nie je výnimkou - a ja som sa rozhodla pre niekoho mne výnimočného vyrobiť knihu. od A až po Z, sama a vlastnoručne. preto je, samozrejme, ideálne začať čo najkôr. No a pre mňa to znamená hneď.

 

závislá od ľudí

17. června 2016 v 9:00 | pustovník |  zo života
ľudia všade naokolo majú často pocit, že sami nevydržia. keďže sú ten tvor spoločenský a to všetko. a ja mám tento pocit často tiež. že potrebujem k životu svoju najlepšiu kamarátku, ktorá mi dá facku, keď začnem panikáriť zo života a kopne do mňa, aby som sa zozbierala dokopy. že potrebujem svoju sestru, ktorá ma vždy pochopí, keď to nikto iný nezvláda a vie kedy mi dať objatie a kedy ma rozosmiať. že potrebujem lásku na celý život, lebo sa sama zo seba eventuálne zbláznim, ale naokolo už ani nebude nikto, kto by ma dal zavrieť na psychiatriu. a veľa ľudí, bez ohľadu na to, či si to pripustia alebo nie, funguje podobne, ak nie úplne rovnako. ale možno toto nie je práve to, čo ľudia potrebujú.


the day of the triffids

13. června 2016 v 9:00 | ropucha z pazuchy
.
 


quiet

12. června 2016 v 9:00 | introvert
.

bez práce nie sú koláče a komu sa nelení, tomu sa zelení

11. června 2016 v 9:00 | leňochod z kra |  zo života
aj vy máte stále ten pocit, že bez ohľadu na to, čo všetko robíte a koľko práce vložíte do čohokoľvek, je to vlastne jedno, lebo odmena jednoducho nebude dosť vysoká a vás aj tak nikto neocení? pokiaľ áno, tak pravdepodobne aj vy, rovnako ako ja, máte so sebou škaredú malú príšeru rodu depresia. ale o tom tento článok nie je. idem hovoriť o škole a školských výsledkoch. a o tom, koľko práce sa do nich oplatí vložiť.

the crucible

10. června 2016 v 9:00 | ťapa
.

to pekné a to škaredé

8. června 2016 v 9:00 | kvaga |  zo života
v poslednej dobe (a pravdepodobne nielen poslednej, ale aj v niekoľkých predtým) existuje trend všetkým rozprávať, čo sa nám nepáči. a čo nám lezie na nervy. a z čoho nám je nanič. a čo všetko a koho všetkého nemáme radi. ja v tomto nie som výnimka, a veľa a často rozprávam o tom, čo sa mi nepáči a čo nemám rada a čo a kto mi lezie na nervy. lenže teraz aj prichádza leto a s ním aj všetky tie druhé veci, ktoré mám rada a ktoré ma tešia. a ako som tak minule uvažovala nad tým, na čo všetko sa môžem tešiť, tak som začala premýšľať aj nad jednou ďalšou vecou.


never let me go

7. června 2016 v 9:00 | pačmaga
.

waiting for godot

6. června 2016 v 9:49 | ogrgeľ
.

hárem, objatia a výpravy

2. května 2016 v 21:18 | jame(s) |  zo života
tak je konečne po animefeste a po tom, ako môj mozog včera jednoducho odmietol byť koherentný (doslova som nebola v stave povedať spolubývajúcej jednu zmysluplnú vetu), som konečne trošku zregenerovala svoju myseľ a kým moje nohy potichu ďalej odumierajú, ja vám prinášam krátky, stručný a prehnane emočný report z animefestu.


Kam dál